reklama

...našťastie, len ten jeden bol čierny

Nepatrím medzi poverčivých ľudí. Nuž, ale po tom, čo sa u nás udialo v jeden deň práve odchádzajúceho roka - neviem, neviem...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Deň sa začal celkom obyčajne. Bol piatok, deti zasadli, ako zvyčajne do školských lavíc a manžel sa konečne nasmeroval na návrat domov, po dvojtýždňovke. Ja som sa rozhodla pre dovolenku, aby ten víkend zas neubehol, ako voda, tak som si ho predĺžila.Neleňošila som, ale už od rána som nasadla na bláznivý kolotoč domácich prác. Pustila som práčku, byt som zbavila dusiaceho prachu, pripravila som si kde - čo na chutný obed a spravila som si kávičku. Zrazu niekto zazvonil."Kto to môže byť? Veď nikto ani len netuší, že dovolenkujem...hm..", mrmlala som si cestou popod nos. Spravila som zopár krokov na chodbu a zjojkla nad hrôzou, ktorá ma na chodbe čakala. Voda, samá voda...Zasipela som od zlosti, otvorila dvere a za nimi suseda zo štvrtého poschodia."Aj u vás kvapká voda? Neviete čo sa mohlo stať?""...že kvapká? U nás je rovno potopa! To bude asi moja práčka...prepáčte, prosím!"Kozmickou rýchlosťou som vbehla do kúpeľne, vypla práčku a neuveriteľnou rýchlosťou som začala zbierať vodu. Vyzeralo to, akoby som túžila dosiahnúť svetový rekord v neexistujúcej športovej disciplíne. Ak by sa súťažilo v niečom takom, tak olympiáda by bola pre mňa hračka a cenný kov by sa určite zaskvel na mojej hrudi. Ale, beda! Zvíťaziť nad vodou v paneláku, na miestach, kde voda nepatrí, je priam nemožné. Po dvoch hodinách usilovnej práce som sondovala na ktoré poschodie dokvapkali výlučky mojej práčky. Na pitom poschodí susedov zachránilo nové murované bytové jadro a nad zopár obláčikmi na strope, len priateľský mávli rukov. Na štvrtom im síce zmokol umakart a zem im zdobila drobná mláčka, ale zobrali to športovo....veď, stávajú sa aj horšie veci. Ďalej sa už voda nedostala. Aspoň, že tak...Vydýchla som si a konečne sadla k vychladnútej káve. Už po prvých dúškoch som sa začala cítiť oveľa lepšie. S humorom som si povedala, že aspoň máme neplánovane, ale kvalitne vyčistenú chodbu a kúpeľňu.Už mi nič nebránilo začať sa konečne venovať obedu. O chvíľu mali prísť deti zo školy a v kuchyni ešte nič nerozvoniavalo. Pripravila som si cesto na talianské jedlo chudobných - pizzu a kým vykyslo narýchlo som sa pobrala povysávať detské izby. Keď upratovanie, tak poriadne! Po zopár ťahoch týmto geniálnym vynálezom sa izbou začal šíriť čudný zápach. Pomrvila som nosom, ešte jeden ťah a...zázrak zdochol!"Tak, to sa mi asi sníva"! Neveriacky som krútila hlavou nad ďalším nešťastím. Zlomená a rozčarovaná nad katastrófami, ktoré mi deň pripravil som padla na stoličku v kuchyni a hovorila som si, že toto je snáď môj čierný deň. Zrak mi zrazu zablúdil na stránku kalendára - trinásteho a piatok!!! No, nie! "Ja však poverčivá nie som. To bude len hlúpa náhoda"! Upokojovala som samu seba.Rýchlo som sa pustila do pizze. Nech aspoň obed je načas. Dva plechy skvelej dobroty boli hotové, už ich len šupnúť do rúry a do chrumkavá upiecť. Zapínam rúru a ...nič! Skúšam ešte raz, ani nič nezasičí, ani nič nehorí."Čo také sa tej rúre mohlo stať"?, dumala som. "Je už dosť stará, ale hádam na tom nie je až tak zle, aby ešte na čas neposlúžila".Ani sporák nejde zapáliť...hrôza!Rýchlo som vybehla na chodbu a zvoním u susedov, ako je to s plynom u nich doma. "...veď si nečítala na vchodových dverách oznám? Na tri hodinky plyn vypli...niečo opravujú"."Môj ty, Bože! Ach, jaj"!S kyslým výrazom na tvári som sa teperila do bytu....keď tu zrazu, dvere sa neotvoria! Kľúče ostali na poličke a v dlani som zvierala guľu, ktorou nie a nie pohnúť. Hurá! Ďalší technický vynález!Srdcervúco som sa rozplakala, sadla pod dvere a každú chvíľu som hľadela na dvere výťahu, kedy sa v nich objaví niektoré z mojích detí. Štvrták Patrik ma zachránil. Domov však prišiel smutný. Do žiackej knižky mu k pyšne sa vystatujúcim jednotkám pribudla škeriaca sa červená štvorka z diktátu."Neviem, mami, čo sa stalo, ale poriadne som dnes diktát pokazil.""Nič to, dieťa moje", túlila som si syna k sebe a utešovala ho."Ja som dnes od života dostala pätorku."Po všetkých tých útrapách, som len spínala ruky a prosila o Božiu pomoc, nech sa deň dobre skončí a manžel nech šťastne pricestuje domov.Prišiel. Večer, keď ja som zmorená únavou padala z nôh. Na šieste poschodie však nemal ľahkú cestu. Zasekol sa s ním výťah. Našťastie to nebola vážna chyba a po niekoľkých minútach sme sa tešili, že všetko dobre skončilo.Televízor sme si už radšej, ani nezapínali. Všetci sme bez slova išli spať.Pre istotu.Odchádzjúci rok bol pekný. Takých dní, keď sa nám smola lepila na päty, bolo málo. Len tento jedinný, piatok 13.4. si zapamätám navždy! Prajem všetkým: Nový rok, plný radosti, úspechov a zdravia.

Tatiana Koprivňáková

Tatiana Koprivňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Človek...zhluk buniek...bytosť...humanoid...zvláštna zmes všetkého. Zoznam autorových rubrík:  Ľudské bolestiStratené ilúzieRozmarné fantazírovanieStrhujúce príbehyMoje lúskanieObrázky z ciest...a ešte všeličo iné...DetiKnihyRodinné tajomstváSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu