Stalo sa to už pred rokom, no napriektomu je tento môj postreh aktuálny dodnes. Zrodičovského združenia som domov kráčala zamyslenáo niečo viac, ako inokedy. Prečo? Triedna učiteľka môjho, dnes už desaťročného syna, nás rodičov nabádalak tomu, aby deti viac čítali. Knihy, časopisy,noviny...čokoľvek, len aby čítali. Ich slovná zásobabude oveľa lepšia, aj známky z diktátov si určitezlepšia. Len nech čítajú!
Tuho som premýšľala, čovymyslím na svojho syna. Čítava. Nehovorím, ženie, len ho to asi veľmi nebaví, pretože skôr si nájdečas na takú bezduchú počítačovú hru,ako na knihu. Dumala som nad rôznymi titulmi kníh, ktoréby ho mohli zaujať. Rozprávky? Určite sa na mňa škaredopozrie a oznámi mi okrídlenú vetu, že on predsauž nie je malé decko a cd – čkových verzii matoľko, že hádam tie najpopulárnejšie, vie ajnaspamäť.
Tak nejaké povesti o rytieroch ahrdinoch z minulosti...ale nie! Rozprávky a príbehy ztelevízie plné nezmyselného napätia anenávisti, kde sa neustále len víťazínad niečím a nad niekým, plné zloby a pomsty,tie nemám rada ja. Tak, ako to vyriešim?
Ako som tak premýšľala,napadla ma perfektná vec. Čo tak „Šport“. Čítaniaje tam viac než dosť, objaví nové dimenzie, podozvedása množstvo informácii z ktorejkoľvek oblasti športu anajpozitívnejšia vec môjho plánu, že budepôsobiť dojmom orientovaného a sčítanéhomladého človeka, ktorému nebude robiť problémmeno: Židek, či Cibulková, alebo Škrtel, či Halák.Aj bolo pár dní pred majstrovským hokejovýmšampionátom, tak zaujímavého tam bude určiteviac, než dosť. Skúsila som zaexperimentovať, snáďto bude motivujúce aj týmto smerom, že sám sazačne aktívne venovať niektorému zo športov. Shlavou v oblakoch, ale nohami pevne na zemi som synovi naservírovala„Šport“.
Zabralo to! Aj tá, dnes užnemoderná čiernobiela stránka upútala skôrsvojím obsahom, ako dizajnom. Skoro som odpadla, keď sa namňa zosýpalo nespočetné množstvo otázok...“Mami,aký je to šport?“ Zakrútila sa mi hlava a sama sebasom v duchu karhala. Takýto hnus som svojmu synovi strčilarovno pod nos? Čože som to za mama?
Trápi ma to dodnes. Človek tohodokáže veľa. Všetko zašpiniť smogom života s vidinouväčšej predajnosti a tučného zisku. Aj obyčajné športové noviny, zaujímavé už svojím tradičným obsahom. Dnes už nevinnýsvet neuvidíme, ani keď si kľakneme na kolená.
Mne neostvalo nič iné, lencenzurovať. Čítanie „Športu“prospieva celej našejrodine a na prekonávanie samých seba máme o toväčšiu chuť.
Po roku môžem s radosťouskonštatovať, že čítanie športových správ arôznych zaujímavosti neostalo bez následkov. Synbrúsi slovné diamanty a bežná športováterminológia už pre neho vôbec nie je tabu. Písaťkrasopisne, asi už nikdy nebude, ale pri písanídiktátov sa modrý atrament nemení na červenémore.
Dodnes však musím urobiť jednuvec, kým sa syn dostane k „Športu“. Vytrhnúťstránky s erotickými inzerátmi.
