Tatiana Koprivňáková
Ocko, otecko...prečo si ma opustil?
Deň sa skončil. Vraciaš sa autom domov. Zapneš si rádio a počuješ krátku správu...
Kto som? Človek...zhluk buniek...bytosť...humanoid...zvláštna zmes všetkého. Zoznam autorových rubrík: Ľudské bolesti, Stratené ilúzie, Rozmarné fantazírovanie, Strhujúce príbehy, Moje lúskanie, Obrázky z ciest, ...a ešte všeličo iné..., Deti, Knihy, Rodinné tajomstvá, Súkromné, Nezaradené
Deň sa skončil. Vraciaš sa autom domov. Zapneš si rádio a počuješ krátku správu...
Dnes som bola v meste. Z nejedných úst som začula vetu:"Tak sa nám Vianoce skončili...všetko ubehlo, ako voda..." Vianoce už nie sú? Skončili sa? Čudovala som sa! A veruže, u nás to tak nie je!
Čo robí človeka, človekom? Oblečenie? Funkcia? Koľko vie jazykov? Používanie mozgu? Duša?
Raz, som sa na krídlach domáceho špeciálu vybrala do sveta s myšou, navštíviť internetový svet. Blúdila som, sem a tam...korčuľovala po nebezpečne tenkom ľade...benevolentne som sa usmievala, brazdiac neznámym svetom...bola som chvíľu ofučaná, hľadajúc obrnený pancier na dušu do dnešného sveta s pokriveným hodnotovým systémom a neovládateľný živel ma zrazu pritiahol, ako silný magnet na túto stránku.
Vraj je to za terajších okolnosti rozumné. Nesťažovať aj tak dosť vážnu situáciu. No, najradšej by som bola, ak by som sa mohla vzdať tej mojej práce. Nie preto, že sa mi pracovať nechce, ale preto, že tá moja práca ma vôbec nebaví. Nenapĺňa ma, nevytváram žiadne hodnoty a v konečnom dôsledku ani pri nej nezmúdriem. Ale ako sa hovorí:"Bez práce nie sú koláče."