Tatiana Koprivňáková
Dilema - kontaktné šošovky
Dobrá rada, by teraz bola pre mňa cennejšia nad zlato.
Kto som? Človek...zhluk buniek...bytosť...humanoid...zvláštna zmes všetkého. Zoznam autorových rubrík: Ľudské bolesti, Stratené ilúzie, Rozmarné fantazírovanie, Strhujúce príbehy, Moje lúskanie, Obrázky z ciest, ...a ešte všeličo iné..., Deti, Knihy, Rodinné tajomstvá, Súkromné, Nezaradené
Dobrá rada, by teraz bola pre mňa cennejšia nad zlato.
Dnes som bola v meste. Z nejedných úst som začula vetu:"Tak sa nám Vianoce skončili...všetko ubehlo, ako voda..." Vianoce už nie sú? Skončili sa? Čudovala som sa! A veruže, u nás to tak nie je!
Kedy sú Vianoce? Hovorí sa, že 24.decembra. To som si myslela aj ja, až do chvíle keď som počula tento príbeh.
Všade je zhon a zmätok. Nemám rada také obdobie, keď sa každý niekam len ponáhľa a špekuluje, ako prekabátiť čas. Keď obchody sú plné ľudí a na darček sa zmení aj tá najväčšia hlúposť, keď vonku je zrazu nepríjemná zima... a vietor sa preháňa krajinou, ako zbabelý zlodej snehových vločiek, ktorý tie biele drobné krásavice ukryl a nedovolí, aby sa sivá bezútešná krajina premenila na biele kráľovstvo.
V dnešnom modernom a materiálnom svete sa už vôbec nevyznám. Neviem, či to je bumerang zašlých čias, ktorý ma neľudský prenasleduje: "Zadarmo si dostala, zadarmo aj dávaj", alebo, žeby to bola len chyba v mojom programe? Pretože v dnešnom čase a zadarmo? Až taký blázon nie som! Tak potom...?
Sú jedineční, úžasní a hlavne originálni. Ktorá z nás netúži mať doma jeden taký originál?
Čo robí človeka, človekom? Oblečenie? Funkcia? Koľko vie jazykov? Používanie mozgu? Duša?
Keď začal človek hovoriť, zistil, že môže svoje slová aj spievať. Nie tak hociako... ale, ako slávik dokáže vylúdiť zaujímavé tóny a zvuky. Slovensko takých talentov má neurekom. Preto sa patrí aby aj talent a nadanie takých ľudí bolo odmenené.
Na začiatku bol bicykel... Na začiatku bola myšlienka... Na začiatku bol sen a ten sa zrazu stal skutočnosťou.
Rozhodla som sa radikálne zmeniť môj život, typu reklamy na margarín. Fantázia ma však zradila a nepodarilo sa! Tak som túžila aspoň niečo obnoviť, pre zvýšenie dramatického momentu...vniesť do sivej všednosti dynamiku, rýchlosť, akčnosť....aby to malo svoju energiu...iskru!
Na ulici je zmätok. Každý niekam kráča, ponáhľa sa. Sledujem ten zhon.
Pocit krivdy a hnevu sa ma zmocňuje zakaždým, keď si prečítam hociktorý z množstva časopisov, alebo len tradične dennú tlač. Ľudia píšu o ľuďoch. Niekedy nestačí, ak sa len jeden deň nesie v znamení jednej celebrity, bývajú to dlhé týždne ba aj mesiace. Bezvýznamný postreh ukrytý za slovnými hračkami v titulkoch, je pre nás magnetom, pre novinárov dobre zaplateným džobom. Nech teda žijú celebrity!
Raz, som sa na krídlach domáceho špeciálu vybrala do sveta s myšou, navštíviť internetový svet. Blúdila som, sem a tam...korčuľovala po nebezpečne tenkom ľade...benevolentne som sa usmievala, brazdiac neznámym svetom...bola som chvíľu ofučaná, hľadajúc obrnený pancier na dušu do dnešného sveta s pokriveným hodnotovým systémom a neovládateľný živel ma zrazu pritiahol, ako silný magnet na túto stránku.
Deň, keď pulzuje teplo lásky a sila modlitby oveľa intenzívnejšie, ako inokedy... Deň, keď mám chuť vybrať sa do poľa, roztancovať polámané telo, rozospievať rozospatú krajinu, znova sa narodiť...
Prednedávnom sa mi do rúk úplnou náhodou dostala útla knižka od Dostojevského- Objav srdca. "Dostojevskij? Tak, toho ja nemusím! Študentské časy, tie mám dávno za sebou."
Vraj je to za terajších okolnosti rozumné. Nesťažovať aj tak dosť vážnu situáciu. No, najradšej by som bola, ak by som sa mohla vzdať tej mojej práce. Nie preto, že sa mi pracovať nechce, ale preto, že tá moja práca ma vôbec nebaví. Nenapĺňa ma, nevytváram žiadne hodnoty a v konečnom dôsledku ani pri nej nezmúdriem. Ale ako sa hovorí:"Bez práce nie sú koláče."