Je presne taký, aká somaj ja. Už môj dátum narodenia všetko prezrádzaa predurčuje na veľké veci. A hoci moje korene neboli vžiadnom prípade aristokratické, vždy som bola hrdána svoj pôvod.
Na svet som prišla s hurónskymplačom a ostalo mi to dodnes. Mám chvíľky, keď mi tvár zdobia slzy a hoci sú teplé, pocit, ktorýpri nich prežívam, tak bolestné chladí...
Moje slzy voňajú, očisťujúa môžem po nich odrazu fungovať odznova.
Som už raz taká...večnesnívajúca, čo spoznáva nespoznané aprežíva neprežité. V každom okamihu svojho životanachádzam, čo som stratila, nemusím mať, čo nechcema teším sa z toho, po čom som dávno túžila.
Ten jeden mesiac v roku, ma svojouuchvacujúcou atmosférou vždy prinúti na chvíľusa zastaviť a zabrúsiť do histórie. Tak som sanechala pozvať...na milované miesto môjho detstva.
Dotkla som sa spomienok a tie zrazuožili. Vratili sa mi, ako bumerang, rozkošnícky vzbĺkli avo mne sa narodil nový zmysel, ktorý citlivo naladilkaždú strunku môjho života.
Uvedomila som si, že som vlastnešťastný človek a láska v mojom živote je vždy naprvom mieste. Narodila sa spolu so mnou, tam...kdesi veľmi ďaleko,v ľuďmi zabúdnutej dedinôčke Jakušovce, blízkoStropkova, učupenej medzi horami, kde už len líšky dávajúdobrú noc. Prežila som tam veselé bezstarostnédetstvo. Vždy, keď sa v mojej mysli vynorí panorámakraja, obklopeného panenskou prírodou, ovládnema atmosféra zvnútornených výpovedi. Mojamyseľ je zrazu plná veselého detského šantenianespútanou divočinou.
Nedokážem zabudnúť namiesto, kde aj dnes môžem robiť tie najlepšie kotrmelce.Tam, kde počuť mocné jelene, ako ručia a jemnéštíhle lane vidno už z dvora domu,kde som prežila detstvo.Aj prefíkané líšky sa odvážia nanevítanú návštevu medzi kotkodákajúcesliepky a ťarbavé domáce kačky.... tam je, ako vrozprávke.
Príroda vyčarila z množstvavrchov akéhosi obra, ktorý zviera dedinu v hlbokomnáruči. Kraj, plný lásky, radosti i bôľu.Ľudia tam dodnes žijú z úmornej práce na polí,ale aj v rezkých pesničkách i motlitbách.Spomínam si na studničku hlboko v lese, kam sme chodievalizbierať voňavé a sladké lesné jahody, maliny ačernice. Voda v nej bola vždy kryšáľovo čistá spríjemnou horskou príchuťou. V noci sa do nej chodilkúpať mesiac, asi preto voda pôsobila ako zázračnýnápoj, ktorý príjemne ovlažil a dodal energiuzmorenému telu.
A tých ovocnýchstromov...jablká, čerešne a slivky. Aj sme sa my deti dosťhnevali, keď bolo treba zbierať popadané jablká. Dnessi uvedomujem aké poklady nám v sade rástli.Dužinaté, šťavnaté a sladké dobroty voňajúceslnkom.
V lete celý chotár voňalvysušeným senom a najkrajšie boli rána, keď sme savybrali do lesa zbierať hríby. Nikdy sme sa nevrátilis prázdnym košíkom.
V zime bola celá dedina biela.Snehu bolo vždy neúrekom. Vo februári vždy poriadneprituhlo a okná domčekov sa pýšili umeleckýmidielami majstra mrázika. Cencule viseli zo striech a vietor zhory znel, ako hlas husieľ zimnej symfónie...
Len čo privriem očí...vrátisa mi ten pocit, keď teplý lúč zubatéhozimného slniečka lákavo šteklil okenice domčeka avábil deti vyblázniť sa na snehu.
Všade ticho...len vŕzgajúcisneh pod nohami vyhrával na plese tancujúcim snehovýmvločkám. Stromiská týčiace sa k nebeskýmvýšinám boli odeté do chladnéhosnehobielého plášťa...
A ja? Strapatá, s červenýmivymrznutými lícami, na mne sedmoro gatí, nanohách deviatky (bratové) korčule a v rukáchdedová bakuľa nahrádzajúca hokejku a hráms chalanmi hokej, na zamrznutej kaluži vody. To bola zábava!
Ani o sankovačku nikdy nebola núdza.Miest, kam sa dalo poriadne vyblázniť v mäkkej snehovejperine bolo neúrekom. Poriadne sme sa zapotili, kým smezdolali strmý svah a potom jeden pred druhým sme saspúšťali dolu šialenou rýchlosťou. Prvélyžiarské pokusy? Tak to bol adrenalín, ako vyšitý.Nezvládnutý superobrovský slalomneprofesionálnych, ale ctižiadostivých zjazdárovčasto končil v najbližšej šope sená, alebo nechcenýmtvrdým objatím kmeňa stromu. Prežívali smestrach, pri ktorom nám mŕzli aj vnútornosti. Odnieslosi to boľavé telo, ktoré sa po následovnomsmiechu liečilo veľmi rýchlo, alebo zlomené lyže.
Taký býval februármôjho detstva, v mojom rozprávkovom kraji.
Už je všetko preč! Ostali lenspomienky. V dedine dnes žije sotva päťdesiat ľudí.Príroda však nestratila na svojom čare. Zima tam už nebývataká veselá. Sneh je všade vzácnosť aj mladýchtam už niet. Len raz za čas dedina ožíva, keď privítanávštevy z betónových sídlisk. A vtedyje tam naozaj veselo. Som rada, že tam mám svojíchrodičov a vždy máme kam ísť oddýchnuť si anačerpať novú energiu.
Láska bývavšakovaká.Očarujúca je tá, ktorá siobuje sedemíľové čižmy a nájde aj tonajskrýtejšie miesto. Neznáme, zabudnuté, alepredsa krásne a niečim výnimočné. Viem to.Kamarátim sa s láskou. Narodila som sa totiž vnajláskavejší deň v roku. :)